Tak nám ten školský život začal. Ráno bolo na tvárach detí, a hlavne prváčikov, vidieť zvedavosť, nedočkavosť, úsmev, strach, radosť, ale hlavne odhodlanie. V ich očiach sa objavili otázky: Kto je moja učiteľka? Kde je moja trieda? Nestratím sa v škole? A… veľa ďalších. A my, dospeláci, poznáme odpoveď: Nebojte sa, zvládnete to! A dokazujú to každý deň. Spoznávajú svoju triedu a učiteľku, vedia, kde sú toalety, statočne nosia obedové tácky, pobehujú po chodbách, zdravia sa s veľkými spolužiakmi. Po náročnom dni sa však najviac vybláznia v školskom klube. My, vychovávateľky, musíme mať oči všade. Tam behajú za loptou, tu sa preťahujú so švihadlami, tam skupinka detí stanuje a… už je niekde inde. A čo nám robí najväčšiu radosť, sú rodičia, ktorí sa nemôžu dostať domov, lebo prváčikovi sa domov ešte ísť nechce. My sme to vedeli… chi-chi- chi.
