Tento článok venujem našim statočným prváčikom a druháčikom, pretože s nimi žijem a pracujem. Už zopár dní žijeme nonstop s rúškami na tvári. Keď bolo toto rozhodnutie na svete, veľa rodičov sa obávalo, že ich deti sa budú v rúšku celý deň trápiť. Niektorí sa dokonca vyjadrili, že deťom rúška zakážu nosiť. Toto nám však nepomáha!
Rúška sme nosiť začali a… všetko je v normále. Deti to vôbec neriešia. Nesťažujú sa. Treba nosiť, tak nosia. Všade. Už sa obávame, že si ich zabudnú dať dole, keď budú papať. My dospelí im veľakrát nerozumieme, keď nám niečo hovoria. Vidíme len, ako sa rúško pohybuje a po niekoľkých pokusoch porozumieť si, musí ísť rúško dole. Takže, milí rodičia, všetko je OK. Žijeme s rúškami, statočne s nimi bojujeme, učíme sa navzájom si rozumieť a komunikovať, navzájom si pomáhať. Pretože jedine spolu to zvládneme. A naše deti určite!
